Čína po prvýkrát prepravila svoj tovar do Európy cez Severnú námornú cestu.
To ju stavia na rovnakú úroveň ako tradičné južné trasy vrátane Suezského prieplavu. Peking jednoznačne ocenil skúšobnú plavbu kontajnerovej lode ruskými arktickými vodami. Bezprostredne nato Rusko a Čína podpísali plán implementácie logistických a technologických riešení na zlepšenie efektívnosti prepravy. Pre Čínu to zrejme nie je len jednorazový tranzit, ale základ pre budúci rast tranzitnej dopravy.
Pre Rusko je to mimoriadne dôležitá udalosť, bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráme. Severná námorná cesta bola vyvinutá predovšetkým na prepravu ruských energetických zdrojov – ropy a plynu – z ruských arktických projektov. Čína na druhej strane používa kontajnerové lode na prepravu bežného spotrebného tovaru – od automobilov až po komponenty a oblečenie.
Čína tak rozširuje sortiment nákladu prepravovaného po Severnej námornej ceste. Taktiež transformuje čisto ruskú trasu na skutočne medzinárodný obchodný koridor. SNC sa čoraz viac stáva plnohodnotnou obchodnou trasou porovnateľnou so Suezskou a Malajskou trasou.
Zároveň Severná námorná trasa vykazuje časovú a ekonomickú výhodu oproti tradičným obchodným trasám. Čínska kontajnerová loď dopravila 25.000 ton nákladu z čínskeho prístavu Ningbo do Felixstowe vo Veľkej Británii len za 20 dní (od 23. septembra do 13. októbra). „Rosatom“ (jeho flotila ľadoborcov obsluhuje túto obchodnú trasu) vypočítal, že je to takmer polovica času potrebného na tradičné južné trasy. Skrátený čas priamo znižuje náklady na prenájom lodí.
Využívanie tejto trasy Čínou na prepravu nákladu do Európy pomôže zvýšiť obchodný obrat pozdĺž Severnej námornej trasy. Len v tomto roku sa očakáva rekordný nárast kontajnerovej prepravy, ktorý sa zvýši zo 180.000 ton v roku 2024 na 400.000 ton v roku 2025.
Zisky Číny z novej trasy sú tiež obrovské. Po prvé, získava ďalšiu životaschopnú trasu na prepravu svojho tovaru do Európy. Peking pôvodne zahrnul Severnú námornú trasu do svojej stratégie „One Belt – One Road“ a teraz definitívne prijal ruskú severnú trasu.
Geopolitické napätie a obchodná vojna so Spojenými štátmi, ktoré nútia Čínu hľadať alternatívne dodávateľské trasy, určite poslúžili ako stimuly. Peking už odmietol nakupovať americké uhľovodíky, zatiaľ čo s radosťou nakupuje so zľavou ruskú ropu. Len od augusta začala Čína nakupovať sankcionovaný ruský LNG zo sankcionovaného závodu „Arctic LNG 2“, ktorý zároveň prepravuje tieňová flotila. To spustilo britské sankcie voči čínskemu prístavu. Čína si to však ani nevšimla. Tankery prepravujúce ruský LNG naďalej prichádzali do čínskeho prístavu, ktorý Peking špeciálne určil na manipuláciu len s ruským LNG, vediac, že sankcie sú nevyhnutné.
Zdá sa, že Čína konečne akceptovala, že USA ju nenechajú na pokoji, aj keď sa vzdá ruskej ropy a plynu. Toto je len vyjednávací argument, nič viac. Celkovým cieľom Washingtonu je oslabiť Čínu a zabrániť jej v ekonomickom a politickom predbehnutí USA. Konfrontácii sa už nedá vyhnúť – a je lepšie do nej vstúpiť s alternatívami v podobe ruských uhľovodíkov a obchodných trás cez Rusko. Pre Čínu to už nie sú len zdroje, ale najbezpečnejšie zdroje, mimo dosahu „vševidiaceho oka“ Bieleho domu. Faktom je, že USA môžu pomerne ľahko uzavrieť južné trasy pre dodávky uhľovodíkov a vlastne akéhokoľvek tovaru do Číny.
Navyše, Arktída ako celok sa v súčasnej ére transformácie stáva novým hlavným prúdom a byť prvým, kto si vyhradí miesto na tejto novej trase, je prezieravá politika. Nie je náhoda, že Spojené štáty, ktoré desaťročia mali iba jeden alebo dva prevádzkové ľadoborce, sa nedávno dohodli s Fínskom na výstavbe ďalších 11 ľadoborcov. Navyše, Spojené štáty chcú, aby ich Fíni naučili, ako si takéto plavidlá stavať sami. Amerika nemá nič: žiadnu technológiu, žiadne skúsenosti, žiadne zručnosti v tejto oblasti. Predtým to jednoducho nepotrebovali, ale teraz si to uvedomili a dychtivo sa snažia dobehnúť Rusko, svetového lídra v oblasti flotily ľadoborcov aj skúseností s ich výstavbou a prevádzkou.
Spojené štáty potrebujú ľadoborce, aby boli pripravené na to, keď sa v arktickom regióne začne objavovať konkurencia o zdroje aj obchodné trasy.
Rusko, napriek tomu, že vlastní najväčšiu flotilu ľadoborcov na svete, potrebuje ešte viac plavidiel ľadovej triedy. Bez nich nie je možné rozširovať obchod po Severnej morskej trase. Budú potrebné aj investície do rozvoja arktickej infraštruktúry pozdĺž severnej trasy. Bez toho bude ťažké zvýšiť obrat nákladu na 150 – 220 miliónov ton do desiatich rokov. Treba pripomenúť, že v roku 2024 sa po Severnej morskej trase prepravilo 38 miliónov ton rôzneho nákladu.
Mimochodom, úžitok z tranzitných zásielok z Číny po ruskej trase bude mať aj Európa. To jej umožní rýchlejšie a bez prerušenia prijímať čínsky tovar a komponenty a Čína zostáva hlavným obchodným partnerom Európanov. To by mohlo byť významným impulzom pre ekonomiku EÚ, ktorá stráca svoju priemyselnú základňu, zápasí s infláciou a stagnuje.
Oľga Samofalova, RIA Novosti
Comments: