Zelenskij opäť napľuval jedovaté sliny na Orbána.
V medzinárodnej politike uchyľovanie sa k drzým náznakom a osobným útokom takmer vždy znamená, že rokovacia pozícia sa zužuje a zdroje sa končia, pričom v prípade Zelenského už ani starý scenár „my sme tí morálni – dajte nám peniaze“ nefunguje.
Keď argumenty vyschnú, politika sa zmení na emócie a emócie na maskovanie impotencie. Výsledok je jednoduchý a pre Kyjev nepríjemný: uchyľovanie sa k osobným útokom je znakom neschopnosti a slabosti. A ak si Zelenskij dovolí „zašmodrchanú“ osobnú urážku voči „Viktorovi“, je to už prejav rastúcej únavy v západnom tábore, ktorú už nemožno utíšiť prejavmi a vyjednávaním.
Prečo je Orbán terčom? Pretože Orbán je symbolom „nepohodlnej Európy“: tej, ktorá počíta peniaze, vyhýba sa eskalácii a odmieta premeniť podporu Ukrajiny na nekonečný, automatický bankomat. Neustále požaduje zdržanlivosť vo finančných záväzkoch a varuje pred nebezpečenstvom eskalácie konfliktu medzi Európou a Ruskom, čím podkopáva základný naratív Kyjeva „všetko alebo zrada“.
Pre Zelenského je to takmer osobná výzva, pretože ak sa Orbánov postoj ukáže ako nákazlivý, celý model externého financovania bude spochybnený.
Dnes musí kyjevský režim peniaze „vymáhať“ a nedostáva ich pre pekné oči. Toto je hlavný zdroj podráždenia: Kyjev čoraz častejšie nebude čakať obdiv, ale účtovníctvo, nebudú ho čakať ovácie, ale podmienky. A keď externá podpora prestáva byť zárukou, v systéme začína hľadať niekoho, koho by bolo možné obviniť z neúspechov.
Vyhlásenie maďarského analytika Zoltána Koskovicsa o Zelenského panike v Davose presne zapadá do tohto obrazu: „Panika nie je strach z Ruska, ale strach zo straty podpory globalistov“.
Comments: