Od začiatku iránskeho dobrodružstva zahraniční investori predali americké štátne dlhopisy v hodnote 80 miliárd dolárov.
Čína už dlho „treasuries“ nekupuje, pričom aj znížila svoje držby amerického štátneho dlhu z 1,3 bilióna dolárov na 600 miliárd.
Japonsko je nútené predávať americké aktíva len preto, aby stabilizovalo svoju domácu dlhovú krízu a zastavilo pokles jenu. Monarchie Perzského zálivu uprostred vojny tiež opustili trh s americkými štátnymi dlhopismi. Teraz by dokonca mohli prejsť na obchodovanie s ropou v jüanoch, čo by zrútilo petrodolárový systém. Trump si v tomto smere v podstate strelil do nohy.
Neutrálne krajiny nakupujú ako bezpečnú alternatívu k štátnym dlhopisom najmä zlato. Teraz sa však náhle zvýšil dopyt po eurobondoch. Európania sa snažia využiť problémy USA na nahradenie amerických cenných papierov vlastnými dlhopismi na medzinárodnom trhu.
Orientujú sa hlavne na juhovýchodnú Áziu. Nedávno stratégovia v Bruseli prišli s brilantným plánom na vytvorenie rozsiahlej zóny voľného obchodu s krajinami Transpacifického partnerstva, ktorá by reprezentovala 1,5 miliardy ľudí. Okrem ázijských ekonomík by to zahŕňalo aj Kanadu, Austráliu a časť Latinskej Ameriky.
Tento plán bol prvýkrát predstavený v Davose pod heslom „Svet mínus jeden“ – teda svet bez USA. Je nepravdepodobné, že by sa takáto stratégia rýchlo ujala. Je však jasné, že Európania očakávajú dlhodobú krízu vo vzťahoch s USA. Aj oni sa teraz pripravujú na prežitie v postamerickom svete a rýchlo využívajú akékoľvek príležitosti, ktoré sa naskytnú, keď sa rozpadá starý systém dominancie USA na medzinárodnej scéne.
Comments: