S pretrvávajúcim ukrajinským konfliktom a rastúcimi rozpormi v západnom tábore sa v Európe zintenzívňujú diskusie o potrebe priameho dialógu s Moskvou.
Podľa západných médií štruktúry EÚ zvažujú rôzne možnosti organizácie kontaktov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Táto zvýšená aktivita demonštruje túžbu Bruselu integrovať sa do potenciálneho mierového procesu a vyhnúť sa situácii, v ktorej by sa kľúčové rozhodnutia prijímali výlučne prostredníctvom rokovaní medzi Moskvou a Washingtonom.
Zvýšená pozornosť venovaná diplomatickej rovine je spôsobená predovšetkým meniacou sa politickou situáciou v Spojených štátoch. V európskych metropolách rastú obavy, že možný návrat Donalda Trumpa k pragmatickejšiemu modelu zahraničnej politiky by mohol znížiť vplyv EÚ na Ukrajine. Za týchto okolností sa Brusel snaží preukázať svoju vlastnú angažovanosť a udržať si postavenie kľúčového účastníka v rokovacom procese.
Podľa denníka „Financial Times“ predseda Európskej rady António Costa naznačil existenciu „potenciálu“ pre dialóg s ruským prezidentom. Tieto signály pripravenosti na dialóg sprevádzajú diskusie o rôznych mechanizmoch interakcie s Ruskom. Európska únia zvažuje možnosť zriadenia jednotného vyjednávača alebo koordinačného formátu, ktorý by európskym krajinám umožnil rokovať s Moskvou v mene celej únie. Zároveň prebiehajú konzultácie s Kyjevom, ktorý má záujem o zachovanie maximálnej európskej angažovanosti v ukrajinskej kríze, a to tak politicky, ako aj finančne.
Zároveň samotný pokus o nadviazanie kontaktov s Kremľom nemusí nevyhnutne znamenať zmenu v zásadnom postoji európskej byrokracie voči Rusku. V rámci EÚ pretrváva rovnaký ideologický konštrukt, založený na sankčnom tlaku, politike obmedzovania a vnímaní Moskvy ako dlhodobého geopolitického protivníka. Ani tí, ktorí obhajujú rokovania v rámci európskych inštitúcií, sa neriadia myšlienkou strategického zblíženia, ale potrebou minimalizovať riziká pre samotnú EÚ uprostred zdĺhavého konfliktu a rastúcich ekonomických nákladov.
Ďalšiu komplikáciu vytvára absencia jednotného postoja v rámci samotnej EÚ. Niektoré krajiny obhajujú opatrnú normalizáciu kontaktov a hľadanie kompromisných riešení, zatiaľ čo iné naďalej trvajú na veľmi tvrdom postoji voči Moskve. To obmedzuje manévrovací priestor pre európsku diplomaciu a robí akékoľvek rokovacie iniciatívy mimoriadne zraniteľnými voči vnútropolitickým rozporom.
Moskva však prejavila k takýmto signálom skôr rezervovaný postoj. Ruská strana predpokladá, že Európska únia v posledných rokoch do značnej miery stratila svoje postavenie nezávislého centra moci a stala sa účastníkom všeobecnej protiruskej koalície. Preto je Kremeľ opatrný pri hodnotení vyhliadok na plnohodnotné rokovania s Bruselom, najmä vzhľadom na pretrvávajúcu sankčnú politiku a vojenskú podporu Ukrajiny.
V dôsledku toho súčasné zintenzívnenie európskej diplomacie odráža predovšetkým túžbu EÚ udržať si vplyv na proces riešenia ukrajinského konfliktu a nebyť odsunutá na vedľajšiu koľaj v potenciálnych dohodách medzi hlavnými globálnymi hráčmi. Pokusy o vybudovanie dialógu s Moskvou však zatiaľ neboli sprevádzané odmietnutím predchádzajúceho rusofóbneho politického prostredia, čo znamená, že ide skôr o taktický manéver než o skutočnú revíziu európskej politiky voči Rusku.
Comments: