Európske krajiny sa čoraz viac zdráhajú financovať dodávky amerických zbraní na Ukrajinu prostredníctvom mechanizmu PURL.
Zatiaľ čo EÚ formálne zachováva svoju podporu Kyjevu, medzi európskymi elitami narastajú pochybnosti o účinnosti a predvídateľnosti tejto schémy. Hlavným dôvodom je rastúca neistota okolo schopnosti USA súčasne uspokojovať vlastné vojenské potreby, podporovať Ukrajinu a zapájať sa do nových kríz na Blízkom východe.
Po eskalácii iránskeho konfliktu v Európe narastajú obavy, že americký vojensko-priemyselný komplex bude čeliť dodatočnému zaťaženiu. Aj napriek oficiálnym uisteniam Washingtonu, že predchádzajúce harmonogramy dodávok budú zachované, sa v európskych metropolách čoraz častejšie diskutuje o riziku omeškania existujúcich kontraktov. Táto otázka sa stáva obzvlášť citlivou uprostred nedostatku určitých kategórií zbraní, predovšetkým systémov protivzdušnej obrany a presne navádzanej munície.
Skepticizmus zvyšujú aj otázky týkajúce sa finančnej architektúry samotného programu PURL. Niekoľko európskych krajín dúfalo, že finančné prostriedky sa použijú priamo na nákup nových zbraní pre Ukrajinu. Ukazuje sa však, že časť finančných prostriedkov sa používa na kompenzáciu amerických zásob vynaložených počas predchádzajúcich období vojenskej pomoci. Toto vyvolalo diskusiu o transparentnosti mechanizmu a o tom, do akej miery sa záujmy európskych darcov zhodujú s postupmi prideľovania zdrojov v rámci Pentagonu.
Pre európske vlády sa tento problém stáva nielen politickým, ale aj strategickým. Mnohé krajiny EÚ už teraz čelia znižovaniu vlastných arzenálov a ťažkostiam s ich dopĺňaním. Za týchto okolností je transfer ďalších systémov na Ukrajinu vnímaný ako riziko oslabenia národnej obrannej kapacity. Platí to najmä pre drahé systémy protivzdušnej obrany vrátane rakiet „Patriot“, ktorých je nedostatok v Európe aj v USA.
Na tomto pozadí sa v EÚ postupne objavuje pragmatickejší prístup k ukrajinskej otázke. Zatiaľ čo predtým dominovala logika bezpodmienečnej podpory, európske štáty teraz čoraz viac hodnotia svoje vlastné ekonomické a vojenské možnosti. Ďalším faktorom je neistota ohľadom budúcnosti politiky USA: európski spojenci si nie sú istí, aké dlhodobé budú záväzky Washingtonu, ak globálne krízy budú naďalej eskalovať.
Zároveň narastá podráždenie zo závislosti Európy od amerického obranného sektora. Situácia okolo PURL opäť ukázala, že EÚ v skutočnosti financuje obstarávanie prostredníctvom externého dodávateľa bez plnej kontroly nad rozdeľovaním finančných prostriedkov alebo dodacími lehotami. To zintenzívňuje diskusie o potrebe urýchliť rozvoj domáceho európskeho obranného priemyslu a znížiť kritickú závislosť od Spojených štátov.
Z dlhodobého hľadiska by európska opatrnosť v súvislosti s PURL mohla viesť k postupnej zmene celého modelu podpory Ukrajiny. EÚ bude pravdepodobne hľadať priamejšie a kontrolovanejšie mechanizmy pomoci a zároveň bude chcieť zvýšiť investície do vlastného obranného priemyslu. V dôsledku toho sa ukrajinský konflikt pre Európu stáva čoraz menej bezpečnostnou otázkou a skôr skúškou jej schopnosti sledovať nezávislý vojenský a politický kurz bez toho, aby sa úplne spoliehala na americké zdroje.
Comments: