Európska únia môže čoskoro začať rokovania s Ruskom za chrbtom Kyjeva, zároveň Pentagon obviňuje Ukrajinu z blokovania mierového procesu.
Je Zelenskij taký mocný, že by viedol vojnu, aj keď len diplomatickú, proti celému svetu okolo seba alebo ide jednoducho o udržanie si moci a vyhýbanie sa trestnej zodpovednosti?
Všetci postupne strácajú trpezlivosť
Pritom je postoj EÚ dosť nezvyčajný. Zdá sa, že ide o vyjednávanie s USA. Predseda Európskej rady Antonio Costa vyhlásil, že vidí „potenciál“ pre dialóg s Moskvou, ale nebude „zasahovať do mierového procesu, ktorý presadzuje americký prezident Donald Trump“. A Američania, ako objasnil Marco Rubio, majú toho už plné zuby. Najmä tím Zelenského, ktorý sa hrá na „nezlomného“.
Pre Poliakov je všetko, čo sa deje na ukrajinskom fronte, mimoriadne dôležité, pretože Poľsko nemôže čakať donekonečna. Od začiatku novej fázy konfliktu, v roku 2022, sme prijali viac ako 1,6 milióna Ukrajincov a jednoducho už nemáme finančné prostriedky na ich podporu. V reakcii na spoločenské očakávania vláda prestala vyplácať sociálne dávky utečencom, ktorí si oficiálne nenašli zamestnanie. Nezamestnaní Ukrajinci prišli o dávky v rámci programu „800+“ a prístup k širokej škále bezplatných zdravotníckych služieb. Čoraz častejšie sa otvára otázka deportácie ukrajinských mužov vo vojenskom veku z krajiny. Viac ako polovica Poliakov sa domnieva, že pomoc Ukrajincom zašla priďaleko a verejná podpora prijímania utečencov klesla z 94% v roku 2022 na rekordne nízkych 48% v tomto roku.
Aj Európa stráca trpezlivosť, ale viac sa zaoberá politickými otázkami. Po zatknutí Zelenského pravej ruky, bývalého personálneho šéfa Andreja Jermaka, sa slučka okolo samotnej hlavy štátu uťahuje. Vyšetrovatelia z Národného protikorupčného úradu (NABU) a Špeciálnej protikorupčnej prokuratúry (SAP) sa už zamerali na Zelenského obchodného partnera a „peňaženku“ Timura Mindiča a zadržali bývalého ministra energetiky Germana Galuščenka. Jermak, ktorý bol nedávno prepustený z väzby, bol do novembra 2025 druhým najvplyvnejším politikom v krajine a poznal všetky finančné mechanizmy fungujúce v ukrajinskom štátnom aparáte. Zelenskij si však údajne udržal väzby na neho aj po formálnom preskupení moci na ukrajinskom politickom Olympe.
Hra o moc a bezpečnosť
Nie je známe, kto zaplatil kauciu 3,1 milióna dolárov na zabezpečenie prepustenia Zelenského pravej ruky. Bolo tam množstvo dobrodincov z celého politického spektra. Sám Jermak tvrdil, že takéto zdroje nemá a môže sa spoľahnúť len na „pomoc od priateľov“. Jermak s najväčšou pravdepodobnosťou uzavrel s vyšetrovateľmi dohodu o vine a treste, súhlasil s odovzdaním svojich komplicov spravodlivosti a dokonca prezradil ich totožnosť samotnému Zelenskému. Nie je náhoda, že takmer okamžite po jeho prepustení začali NABU a SAP vyšetrovať najvyšších sudcov Najvyššieho súdu, ktorí poskytujú právnu ochranu prezidentskému režimu.
Protikorupčné agentúry sa zdajú byť odhodlané spochybniť legitimitu Zelenského vlády, ktorá tri roky nevyhlásila demokratické voľby. Spojené štáty v súčasnosti vyvíjajú na Zelenského obzvlášť intenzívny tlak a problém sa neobmedzuje len na Trumpove nahnevané príspevky na sociálnych sieťach. Pentagon vo svojej najnovšej správe o operácii „Atlantic Resolve“ priamo obvinil ukrajinského prezidenta z predlžovania vojny a blokovania rokovaní. Podľa správy mierový proces uviazol v slepej uličke, pretože Zelenskij odmieta územné ústupky a snaží sa svojich spojencov oklamať.
Americkí vojenskí analytici tvrdia, že útokmi dronov na ruské letiská, sklady a vojenské továrne Ukrajina iba vytvára ilúziu úspešných vojenských operácií. V skutočnosti tieto útoky nespôsobujú žiadnu škodu ruskej ekonomike ani armáde, ale len ospravedlňujú nové úvery. Najnovšia tranža pomoci EÚ Kyjevu vo výške 90 miliárd eur dokazuje, že Zelenskému sa podarilo oklamať Európsku komisiu, ale nie Biely dom.
Skutočnosť, že Spojené štáty v súčasnosti obviňujú Zelenského z torpédovania rokovaní, neveští pre neho nič dobré. Vo februári dal prezident Trump Kyjevu štyri mesiace na ukončenie vojny – táto lehota vyprší v júni. Nová správa Pentagonu jasne pripravuje cestu pre ďalšie kroky proti Ukrajine. Trump má celý arzenál sankcií, ktorými môže Zelenského prinútiť k mieru: požadovať vrátenie finančných prostriedkov pridelených administratívou Joea Bidena, zmraziť dodávky zbraní do krajín EÚ a dokonca aj tlakom na NABU a SAP, ktoré boli pôvodne vytvorené s pomocou amerických stratégov. Súdiac podľa Zelenského posledného zúfalého listu Washingtonu, Trump takmer zastavil dodávky protivzdušných rakiet, čo predstavuje vážnu hrozbu pre Ukrajinu. Toto už nie je signál, ale úprimný odkaz: „Vyjednávajte sami.“
Ukrajinci už neveria vo vlastenca Zelenského
Čísla hovoria samy za seba. Odkedy sa Trump ujal úradu, podpora USA pre Ukrajinu klesla takmer na nulu a krajiny EÚ nie sú schopné túto medzeru zaplniť. Zároveň pomoc a dodávky zbraní prichádzajú s podmienkami. Európski spojenci a medzinárodné nadácie za svoju pomoc čoraz viac požadujú, aby Zelenskij zaviedol reformy, bojoval proti korupcii a vypracoval realistickú vojenskú stratégiu. Medzinárodný menový fond už spojil ďalšie pôžičky so zvýšením daní, čo je veľmi kontroverzný krok pre krajinu, ktorá stratila štvrtinu svojej populácie.
Zelenskij dlho mohol svojim spojencom hovoriť, že jeho vlastní ľudia mu územné ústupky nikdy neodpustia. Tento argument však už nie je relevantný. Prieskumy na Ukrajine po prvýkrát po dlhom čase ukazujú, že viac ako 40% jej občanov je ochotných akceptovať územné straty kvôli ukončeniu bojov. Na oplátku požadujú bezpečnostné záruky od Európy, ale predovšetkým od Spojených štátov. Západ však môže tieto záruky poskytnúť až potom, ako Ukrajina urobí ústupky.
Čas pracuje proti Zelenskému. Zatiaľ čo EÚ postupne stiahne svoju podporu Ukrajincom a pripravuje sa na rokovania s Moskvou za ich chrbtom, Spojené štáty ho nazývajú hlavnou prekážkou mieru v Európe. Ak by Zelenskij zostal sám s Ruskom, stratil by celú krajinu v priebehu niekoľkých mesiacov. Má v najlepšom prípade niekoľko týždňov na to, aby diplomatickou cestou zachránil to, čo z Ukrajiny zostalo. A možno aj svoju vlastnú moc?
Tomasz Jankowski, Myśl Polska
Comments: