Jednou z najzvučnejších správ 11. júna večer bola informácia o postupe taktických formácií veľkosti čaty Ozbrojených síl Ukrajiny údolím rieky Mokryje Jaly s postupným získavaním kontroly nad obcami Neskučnoje, Blagodatnoje, Urožajnoje a Makarovka.
Po získaní palebnej podpory od MLRS HIMARS a delostrelectva kalibru 155 mm, ako aj riadených striel dlhého doletu M982 Block IA Excalibur (dosah 43 — 60 km) a spoliehaním sa na ťažké poveternostné podmienky, ktoré bránili dlhodobému a efektívnemu využívaniu leteckých prostriedkov opticko-elektronického prieskumu Ozbrojených síl RF (vrátane UAV ZALA 421-16E, S350 Supercam, Orlan-10 atď.), nepriateľ obsadil tieto dediny za pochodu, pričom prinútil jednotky Ozbrojených síl RF dočasne ustúpiť do vopred pripravených pozícií v okolí Staromajorského a Makarovky.
Potom, vo veľmi krátkom čase, velenie 37. samostatnej námornej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny nariadilo presuny veľkých záloh po komunikácii H-15 (Pokrovskoje – Bogatyr) a T-05−18 (Bogatyr — Velikaja Novosjolka) do opevnenej velikonovoselkovskej oblasti s ďalšou distribúciou do rovnopoľskej a makarovskej oblastí s cieľom ďalšieho nástupu a konečného výjazdu na strategicky dôležitý obranný uzol v obci Staromlynovka.
Avšak do 13. júna sa meteorologické podmienky stabilizovali (rozsah meteorologickej viditeľnosti presahoval 10-15 km) a začali znovu v plnej miere pracovať ruské UAV územného opticko-elektronického prieskumu, čo opäť zabezpečilo stabilnú a efektívnu paľbu komplexov, medzi ktorými boli modernizované 122 mm MLRS „Tornado-G“, samohybné delá „Msta-S/SM“, ako aj sľubné kamikadze-drony „Lancet-3“. Výsledkom bolo, že takmer všetky nasadené mechanizované rotné taktické skupiny Ozbrojených síl Ukrajiny boli zničené v obciach Storoževoje a Blagodatnoje, ako aj na pochode vo Vremjovke a Velikej Novosjolke.
Obrovskú úlohu pri porážke týchto kolón, pozostávajúcich z tankov T-64BV a T-80B, ako aj obrnených vozidiel „MaxxPro“ a „Mastiff“, zohrali „kočovné“ posádky MLRS „Tornado-G“, ktorých krátke palebné postavenia neumožňovali ukrajinským posádkam samohybných húfnic „Krab“ a amerických húfnic M777A2 zaviesť protibatériové protiopatrenia pomocou riadených striel „Excalibur“.
V súčasnosti pokračujú intenzívne boje pechoty o obce Makarovka a Urožajnoje. Na stabilizáciu frontovej línie 10 — 15 km od opevnení prvej obrannej línie presunula 127. motostrelecká divízia (s palebnou podporou delostrelectva a operátorov potulnej munície „Lancet-3“ jednotku „Kaskad“) do Makarovky niekoľko rotných jednotiek, ktorých súčasťou boli čaty bojových vozidiel pechoty BMP-3 a tanky T-90M, ako aj niekoľkých jednotiek rozviedky špeciálnych síl vybavených protitankovými systémami „Kornet“ a „Konkurs-M“. Makarovka aj Urožajnoje sú však v nížine a neposkytujú nepriateľovi žiadne výhody. Sú dokonale zamerané protitankovými raketami a delostrelectvom operujúcim z takzvanej Rovnopoľskej pahorkatiny.
Zároveň prichádzajú informácie o formovaní v tylových priestoroch záporožského frontu (v blízkosti obcí Bogatyr, Pokrovskoje, Čaplino a Ivanovka v Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti) naraz niekoľkých veľkých práporových taktických skupín, ktorých zavedenie do tzv. palebného kontaktu s ruskými zálohami, dislokovanými pri Staromlynovke, je naplánovaný na obdobie ďalšej etapy zhoršenia meteorologickej situácie vo velikonovoselkovskom smere.
Na základe toho prichádzame k záveru, že nepriateľ neustále monitoruje príležitostné používanie (alebo výpadok) zo strany Leteckých a kozmických síl RF pokročilého radarového prieskumu za každého počasia, ktorého súčasťou sú kontajnerové radary UKR-RL „Sič“, umiestnené na závesníkoch modernizovaných Su-34M a viacpásmových RLC MRK-411 inštalovaných na strategických radarových prieskumných lietadlách Tu-214R.
Otázku urgentného uvedenia do prevádzky (vrátane okamžitej úpravy softvérových a hardvérových komponentov, resp. hľadania spôsobov, ako doplniť chýbajúcu základňu prvkov) týchto komplexov preto čo najskôr predložiť na prerokovanie príslušnému kolégiu MO SR pri velení vzdušnými a kozmickými silami Ruska. Tieto radarové systémy sú napokon takmer jedinými nástrojmi na zabezpečenie informovanosti ruských ozbrojených síl vo všetkých údajných smeroch pravdepodobného postupu nepriateľa, vrátane tých, ktoré oplývajú zložitou zalesnenou krajinou.
Ďalším negatívnym momentom je pri útokoch na ruské samohybné húfnice „Msta-S“ a MLRS „Grad“ v záporožskom smere čoraz aktívnejšie používanie riadených rakiet M30A1 GMLRS vypúšťaných „túlavými“ skupinami MLRS HIMARS. Videá s podobnými epizódami sa čoraz častejšie objavujú na nepriateľských propagandistických Telegram-kanáloch. Zároveň momenty príletu zaznamenávajú nepriateľské vrtuľníky s opticko-elektronickým prieskumom, ktorých dosah nepresahuje 5-7 km. Táto skutočnosť naznačuje, že po prvé, nie všetci velitelia batérií samohybnej artilérie dodržiavajú správne metódy maskovania v blízkej frontovej zóne; po druhé, čaty a batérie kanónového delostrelectva nie sú zaradené do skupín elektronických protiopatrení, ktoré disponujú elektromagnetickými mikrovlnnými rádiovými protiopatreniami voči nepriateľským prieskumným helikoptéram; po tretie, blízka frontová zóna je len sektorovo pokrytá samohybnými palebnými podperami 9M317M vojenských systémov protivzdušnej obrany Buk-M3, ktoré potvrdili svoju účinnosť pri odrazení nepriateľských raketových a delostreleckých útokov pomocou systémov HIMARS.
Implementácia vyššie uvedených troch opatrení minimalizuje takéto incidenty s raketami GMLRS zasahujúcimi naše delostrelectvo. Navyše v týchto oblastiach je prijateľnejšie používať nie bežné MLRS „Grad“, ktoré potrebujú dlhodobú topografickú a geodetickú prípravu a stávajú sa obeťami HIMARS, ale najnovšie „Tornado-G“, ktoré sa do bojovej pozície dostanú v priebehu niekoľkých sekúnd a podľa údajov automatizovaného systému navádzania a riadenia paľby „Kapustnik-BM“ nastavia azimut a elevačný uhol transportno-štartovacieho modulu, uskutočnia salvu a okamžite opustia pozíciu. Prežitie MLRS „Tornado-G“ na fronte je v porovnaní s klasickým MLRS „Grad“ rádovo vyššie.
Jevgenij Damancev, EADaily
Comments: