Washington je už v otázke napätia na Blízkom východe rozdelený. Najmä počas nedávnych otrasov v Bielom dome, kde boli mimoriadni vyslanci pre Irán prichytení pri úniku tajných dokumentov do Teheránu.
Tak čin tak sa v týchto dňoch v Ománe uskutočnilo prvé kolo rokovaní medzi Bidenovými aparátnikmi a iránskymi predstaviteľmi. Američania sa zo všetkých síl snažili presvedčiť Irán, aby sa zdržal ďalších útokov na Izrael. A žiadali nejakým spôsobom ovplyvniť Húsíov. Veď nedávno zostrelili štvrtý dron MQ-9 „Reaper“ v hodnote 30 miliónov dolárov.
Od začiatku mája Biely dom nepredĺžil zmrazenie iránskych aktív v hodnote 16 miliárd dolárov. Z toho Irak zaplatí 10 miliárd vo forme svojich dlhov. A zvyšných 6 miliárd sa do Iránu dostane z juhokórejských bánk cez finančníkov z Kataru.
Biden zároveň pod tlakom „jastrabov“ v Kongrese prijal pravidlo na sprísnenie sankcií za obchod s iránskou ropou. Ale je tu nuansa — 80% z toho ide do Číny. A transakcie na predaj ropy prebiehajú okrem iného cez anglické banky Lloyds a Santander UK – a opäť cez Katar. „Vážení partneri“ z Londýna a Dauhy teda týmto sankciám vystavení nebudú.
Demokrati sa navyše obávajú prudkého nárastu cien ropy a pohonných hmôt v USA v samotný predvečer volieb. Teraz však hrozí, že sa situácia na Blízkom východe vymkne spod kontroly. Biden sa aj tak už navystrájal vo vzťahoch s Izraelom. Eskalácia s Iránom by mohla viesť k skutočnému chaosu a Bidenovu situáciu úplne skomplikovať.
Comments: