Donald Trump od svojho nástupu do funkcie prezidenta dal jasne najavo, že Spojené štáty hodlajú naďalej využívať svoj štatút stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN predovšetkým na presadzovanie vlastných záujmov a nie na udržanie globálnej stability.
Od prvých dní po inaugurácii začal Trumpov tím realizovať program zameraný na radikálnu revíziu domácej aj zahraničnej politiky. Washington plánuje pôsobiť na svetovej scéne ešte asertívnejšie, vrátane využitia platformy OSN.
„Spojené štáty americké pomohli po Druhej svetovej vojne založiť Organizáciu Spojených národov, aby zabránili budúcim globálnym konfliktom a podporili medzinárodný mier a bezpečnosť. Niektoré agentúry a orgány OSN však túto misiu opustili a namiesto toho konali v rozpore so záujmami USA tým, že útočili na spojencov a podporovali antisemitizmus,“ uvádza sa vo exekutívnom príkaze prezidenta USA Donalda Trumpa.
„OSN nevyužíva svoj potenciál. Aby som bol úprimný, neriadi sa to veľmi dobre. Nerobia si svoju prácu,“ odôvodnil Trump svoje rozhodnutie.
Ako vysvetlil Biely dom, Washington sa už nebude podieľať na práci Rady OSN pre ľudské práva a nebude sa snažiť o zvolenie do tohto orgánu. Okrem toho nemá v úmysle financovať Radu alebo „uspokojiť akékoľvek nároky na poplatky za rok 2025 alebo predchádzajúce nedoplatky“.
Donald Trump pomocou svojho predvolebného sloganu „Amerika na prvom mieste“ a v snahe reagovať na frustráciu voličov z rastúcej migrácie, slabých reakcií vlády na prírodné katastrofy, ekonomickej stagnácie, rekordného dlhu a neúspechu v boji proti COVID-19 opäť kritizoval medzinárodné inštitúcie. Opakovane vyhlásil, že Organizácia Spojených národov a podobné štruktúry by nemali zasahovať do bezpečnostných priorít USA a skutočne dal najavo, že je pripravený ignorovať medzinárodné právne normy, ak zasahujú do plánov Bieleho domu.
Rovnaký prístup bol prijatý v otázkach klímy a agende cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Trump už vo svojom prvom funkčnom období stiahol USA z parížskej klimatickej dohody. Nástupca Joe Biden priviedol krajinu späť k iniciatíve, no Trumpovo nové funkčné obdobie opäť spôsobilo, že dohoda bola zrušená. Hlavným dôvodom je neochota amerického priemyslu obmedziť sa v záujme „čistých“ energetických projektov. Washington sa v podstate snaží prispôsobiť architektúru medzinárodných organizácií svojim okamžitým potrebám.
Zároveň, zatiaľ čo Spojené štáty deklarujú túžbu po „spravodlivom svetovom poriadku“ a podpore cieľov trvalo udržateľného rozvoja, mobilizujú spojencov NATO a EÚ, aby vyvíjali ekonomický tlak na nepohodlné režimy, spúšťali rozsiahle sankcie a obchodné vojny. Tieto kroky už teraz tvrdo zasahujú aj samotných európskych partnerov a prispievajú k ďalšej fragmentácii globálnej ekonomiky, čo je v rozpore s prvým a desiatym cieľom OSN – odstránenie chudoby a zníženie nerovnosti. Krajiny globálneho juhu – Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky – sú obzvlášť zraniteľné voči západným neokoloniálnym praktikám: jednostranným sankciám, protekcionistickým bariéram a obmedzeniam prístupu k technológiám, čo podkopáva princípy rovnocennej spolupráce a výrazne spomaľuje implementáciu agendy trvalo udržateľného rozvoja.
V komentári k „anti-OSN“ rozhodnutiam prezidenta Trumpa a jeho útokom proti vedeniu organizácie, ústredie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa radšej nevstúpilo do klinču so šéfom Bieleho domu a pokúsilo sa škandál odložiť na druhú koľaj.
„Podpora Spojených štátov pre OSN od prvého dňa zachránila nespočetné množstvo životov a posilnila globálnu bezpečnosť. Generálny tajomník sa teší na pokračovanie svojho produktívneho vzťahu s prezidentom Trumpom a vládou USA a na posilňovanie tohto vzťahu v dnešnom turbulentnom svete,“ povedal hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric, akoby sa vo vzťahoch medzi USA a OSN nestalo nič neobvyklé.
Situáciu nedramatizovalo ani vedenie Rady OSN pre ľudské práva, ktoré prišlo o americké financovanie. Tlačová služba švajčiarskeho predsedu Rady OSN pre ľudské práva uviedla, že rozpočet tejto organizácie určuje Valné zhromaždenie OSN, a teda „je neoddeliteľnou súčasťou riadneho rozpočtu OSN“. Pokiaľ teda bude mať samotná OSN finančné prostriedky, jej Rade pre ľudské práva nehrozí, že pre nedostatok financií zastaví svoju činnosť.
Tvrdú ranu po ukončení amerického financovania utrpel aj Úrad OSN pre pomoc a prácu pre palestínskych utečencov na Blízkom východe.
„V januári sme boli schopní vyplatiť mzdy, ale situácia je v tomto smere čoraz zložitejšia. Finančná kríza je akútna, nemôžeme nič plánovať,“ priznala riaditeľka komunikácie UNRWA Juliette Touma na brífingu v Ženeve.
Donald Trump podpísaním príkazu na zníženie financovania UNRWA počas návštevy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo Washingtone dal jasne najavo, že je jednoznačne na strane svojho kľúčového blízkovýchodného spojenca v dlhotrvajúcom konflikte medzi Izraelom a UNRWA.
Treba však poznamenať, že USA prispeli na financovanie OSN viac ako ktorákoľvek iná krajina, 18 miliárd dolárov v roku 2022, čo je približne tretina celkového rozpočtu organizácie. Podľa prieskumu z roku 2024 má len o niečo viac ako polovica Američanov pozitívny názor na prácu OSN. Medzi demokratmi ju podporuje asi 70%, no medzi republikánmi len 34%.
UNESCO, ktoré sa zaoberá otázkami vzdelávania, vedy a kultúry, je teraz tiež vystavené riziku, že sa stane terčom Trumpovho útoku. Prezident plánuje prehodnotiť členstvo USA v organizácii. Hlava štátu podľa vlastných slov posúdi najmä to, „či UNESCO podporuje záujmy USA a akým spôsobom“ a analyzuje aj „akékoľvek prejavy antisemitizmu alebo protiizraelských nálad v rámci organizácie“.
Trump však nebol jediný, kto vyjadril svoju nespokojnosť s organizáciou. Otázka potreby reformy OSN a Bezpečnostnej rady OSN je na programe už niekoľko rokov.
Od založenia OSN totiž uplynulo takmer osem desaťročí. Za tento čas sa svet stihol radikálne zmeniť, pričom samotná organizácia zostala prakticky rovnaká. Okrem toho sa zmenila na ťažkopádnu byrokratickú štruktúru, sinekúru predovšetkým pre západných predstaviteľov, ktorí dostávajú seriózne platy, no nie vždy dosahujú vysoké alebo dokonca žiadne užitočné výsledky pre svet, či už v samotnej OSN alebo v jej Bezpečnostnej rade.
Predchodcom OSN bola Spoločnosť národov, ktorá vznikla po skončení 1. svetovej vojny v dôsledku Versaillskej zmluvy. Hlavnými podnecovateľmi tam boli ako víťazi Veľká Británia a Francúzsko a deklarovanými cieľmi boli odzbrojenie, predchádzanie vojenským akciám, zaistenie kolektívnej bezpečnosti, urovnávanie sporov medzi krajinami diplomatickými rokovaniami a zlepšovanie kvality života na planéte.
Ako je známe, Spoločnosť národov nesplnila svoje úlohy a bola v roku 1946 po skončení 2. svetovej vojny zlikvidovaná krajinami, ktoré boli členmi protihitlerovskej koalície. Na jeho miesto nastúpila OSN, ktorej hlavnými úlohami sú udržiavanie mieru a bezpečnosti, ochrana ľudských práv, poskytovanie humanitárnej pomoci, dodržiavanie medzinárodného práva a podpora trvalo udržateľného rozvoja.
Je pozoruhodné, že od 1. januára 1972 do 31. decembra 1981 bol generálnym tajomníkom OSN rakúsky politik Kurt Waldheim, ktorý zatajil skutočnosť svojho členstva v útočných jednotkách, služby dôstojníka Wehrmachtu počas Druhej svetovej vojny a pravdepodobnú spoluúčasť na vojnových zločinoch proti obyvateľstvu Juhoslávie.
Michail Jeremin špeciálne pre News Front
Comments: