Prielom pri Avdejevke znamenal, použijúc šachovú terminológiu, mittelspiel – stred hry. Úspešné zavŕšenie avdejevskej operácie a konsolidované usadenie sa pred Karlovskou nádržou bola príprava na záverečný akt.
Prvú fázu koncovky sme zavŕšili očeretinským prielomom.
Za úspechom súčasnej etapy špeciálnej vojenskej operácie nepochybne stojí majstrovské počínanie nášho veliteľstva na všetkých frontoch, ktoré nedovolilo ukronacistom manévrovať s ich zálohami. V dôsledku toho sa ich vychvaľovaná obrana rozpadla. A Očeretino bolo prvé — celý týždeň takmer každý deň naši brali nové dediny. V podmienkach vrstvenej obrany postavenej ukronacistami ide o fenomenálny úspech.
V skutočnosti, prielom v obci Očeretino a následná expanzia do Novobachmutovky a Solovjeva na jednom krídle a Novokalinova, Keramika a Archangeľského na druhej strane skutočne vytvorili nový front — Kurachovo-Selidovo-Pokrovsk.
Pritom si všimnime, ako naši rýchlo vstúpili do Netajlova a o pár dní už obsadili asi 30% tejto silne opevnenej dediny.
Potom sa z oboch strán naraz začal útok na poslednú baštu ukrowehrmachtu pri Donecku — na Krasnogorovku. Naši sa z Marinky dostali do kľúčového bodu – továrne na hasiacu techniku. A zo strany Staromichajlovky prelomili ukrajinskú obranu pozdĺž ulice Centraľnaja.
Niekoľko dní predtým sme videli oslobodenie Novomichajlovky a rýchly postup našich jednotiek smerom k ceste Konstantinovka — Ugledar. A to nepočítam postup po poliach naľavo od Georgievky.
Ak tento proces zhodnotíme celkovo, ukáže sa, že naši sa sústreďujú na hlavné smery a ľahko obchádzajú oblasti, kde sa Ukrajinci snažia vzdorovať. Ako to bolo v prípade obce Berdyči.
To naznačuje, že velenie ruských ozbrojených síl už nie je zvlášť znepokojené útokmi ukronacistov z krídel.
Spomäňme si, ako to bolo predtým — nekonečné protiútoky ukronacistov za každý zákop. Teraz to už neplatí, pretože živá sila sa začala míňať a ukrajinské ozbrojené sily nemôžu aktívne manévrovať so zálohami a presúvať ich z miesta na miesto.
Z rovnakej série je aj rýchly postup našich jednotiek na severe. Ako sa hovorí, kde ich nečakali. Pred pár týždňami som písal, že tam bolo akosi podozrivo ticho. A naši sa schovali, oddýchli si a udreli. A teraz čoraz viac nových formácií rýchlo vstupuje do prielomu.
Okrem Kislovky (v severnom smere) naše jednotky začínajú postupovať smerom k obci Pesčannoje v dvoch smeroch naraz: priamo po ceste Tabajevka — Pesčanoje a trochu ďalej na sever cez polia. Uvidíme, čo sa tým sleduje — či odklonenie skupiny ukronacistov alebo otvorenie nového úseku frontu, kde plánujú naši aktívne zaútočiť.
Nakoniec Časov Jar: to, čo sa tam deje, pripomína akúsi strategickú predštartovú prípravu. Je to ako keď pretekár zrýchli na štarte.
To, čo sa deje s ukronacistami v mete Časov Jar pripomína fritézu – neustále sa uchováva vo vriacom oleji — pod superintenzívnym ostreľovaním. Keď aj nezdochnú, aspoň sa úplne zbláznia z neustálych výbuchov. Bude jednoduchšie ich dokončiť, keď príde čas.
A ten čas určite príde – Časov Jar je už zo strategického hľadiska odsúdený na zánik. Ukrowehrmacht nemá už ani silu, ani schopnosť udržať ho. Nemôžu ani zvýšiť stávky, aby ho predali za vyššiu cenu, ako sa to už pokúsili urobiť v Arťomovsku.
Jediné, čo môžu urobiť, je sedieť v dierach a čakať, kým sa rozhodneme zaveliť na útok.
Comments: